Čas zomrieť

Autor: Katarína Kralovičová | 6.8.2011 o 10:00 | (upravené 12.8.2011 o 8:50) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  483x

Prišla domov z práce večer ako obvykle. Konečne bola doma. Na túto chvíľu sa tešila celý deň. Dom ako vždy prázdny. Manžel na služobnej ceste. Deti v letnom tábore. Bola vyčerpaná. Za sebou mala ťažký deň. Nepríjemná porada s nadriadeným, kopec nesplnených termínov, veľa ľudí v nákupnom centre. Tento deň stál naozaj zato. Chcela len spať, oddýchnuť si. Pri dverách si vyzula topánky a sako zavesila na svoje miesto do skrine. Vstúpila do obývačky, ktorá susedí priamo so vstupnou halou.

Keď si tak prezerala obývačku, spomenula si ako tento dom s manželom kupovali. Bol starý a neudržiavaný, ale ona sa do neho zamilovala na prvý pohľad. Bolo to už dávno, ale spomienky boli čerstvé, akoby sa to stalo práve včera. Keď do tohto domu prvý krát vstúpila, ucítila, že práve tu bude šťastná celý život. Spolu s týmto pocitom však cítila, že v tomto dome aj zomrie. Manžel nechcel dom kúpiť, ale nakoniec ho predsa len presvedčila. Stálo ich to veľa síl, ale nakoniec z domu urobili svoj domov, svoje útočisko.

Kabelku hodila na gauč a pobrala sa do kuchyne, aby si z chladničky vybrala víno. Jeden pohár bieleho jej vždy urobil dobre, uvoľnil ju po náročnom dni. Naliala si, napila sa. Bola trochu hladná, ale jesť už nechcela, nevedela by zaspať. V dome bolo zvláštne ticho. Len sem tam zapraskali parkety. Boli staré, tak ju to nijak neprekvapilo ani nevystrašilo.

Z kuchyne sa vybrala priamo do spálne. Cestou po schodoch si začala rozopínať blúzku a uvoľnila si sukňu. Ako len strašne nenávidela formálne oblečenie. Omnoho radšej by sa obliekala športovo, ale firemný kódex to nedovoľoval. V spálni sa vyzliekla a v mysli už bola v sprche. Chcela si pustiť horúcu vodu a len tak stáť pod padajúcou vodou. Horúce kvapky jej vždy uvoľnili stuhnuté svaly. Len tak mimovoľne si uvedomila, ako dlho nebola na masáži. Sama sebe sľúbila, že to hneď zajtra napraví a objedná sa na najbližší voľný termín. Nahá prešla zo spálne do kúpeľne a pustila si vytúženú sprchu.

Vstúpila do sprchového kúta a pod horúcou sprchou si vychutnávala teplo a postupné uvoľňovanie, ktoré jej spôsobovali horúce kvapky. V pozadí zrazu začula vŕzganie dverí, no neprišlo jej to nijak zvláštne nakoľko otvorené okná v dome občas spôsobili otváranie a zatváranie dverí. Pod sprchou stála asi dvadsať minút. Následne sa poumývala, vzala si osušku a vyšla zo sprchy. Cítila sa ako znovuzrodená. Uvoľnenie spôsobené sprchou ju pripravili na vytúžený spánok. Poutierala sa, natrela krémom, otvorila dvere kúpeľne a vyšla na chodbu spájajúcu kúpeľňu so spálňou. Vtedy ho zbadala. Bol vysoký, celý v čiernom a pozeral priamo na ňu. Ostala stáť ako prikovaná. Nechápala, čo sa deje. Kto to je? Čo tu robí? Ako sa sem dostal? To všetko boli otázky, ktoré jej preleteli hlavou. No stále stála bez pohnutia. Začal sa k nej pomaly približovať. Využil moment prekvapenia a šoku, ktorý jej spôsobil. Vedel, že nebude schopná sa brániť. V ruke sa mu zaleskol nôž. V tom momente sa prebrala zo šoku a rozbehla sa. Utekala do spálne. Vedela, že tam nie je telefón a nebude schopná zavolať pomoc. Vedela, že z tej izby niet úniku. No nebolo kam inam. Muž jej totiž zatarasil cestu k schodom, po ktorých by sa dostala naspäť do obývačky ku kabelke, v ktorej mala telefón. Vedela, že kričať by bolo zbytočné, susedia by ju aj tak nepočuli. Vbehla do spálne a zabuchla dvere. Zamkla ich. Vedela však, že dlho fyzickému náporu nebudú schopné odolávať. Začula buchot na dvere. Snažila zachovať si chladnú hlavu. Chcela ich niečím zaprieť. Snažila sa presunúť kozmetický stolík. Bol však pre ňu príliš ťažký. Utekala na balkón a pozrela dole. Bolo to príliš vysoko na zoskok, no nevzdávala sa. Preliezla zábradlie a hľadala miesto, kam by mohla zoskočiť. V tom momente sa dvere rozleteli a muž stál v spálni. Ani sa nestihla nadýchnuť a už bol pri nej. Prudko ju chytil za ruku. Pozerala mu do tváre, vôbec nebol maskovaný. Vrývala si do pamäti každý kúsok jeho tváre. Nevedela čo ju čaká, keď sa v nej ozval ten dávny pocit ktorý mala, keď si boli prvý krát pozrieť dom. Potom zrazu pochopila. Prežila v tomto dome skutočné šťastie. Tu splodili s manželom deti a splnili si svoj sen o založení rodiny. Tu ich vychovávala. Tu prežila lásku svojho života. A teraz ju čakal koniec. Neprosila, nekričala, vedela, že by to nemalo zmysel. Muž sa zrazu načiahol a nôž, ktorý držal celý čas vo voľnej ruke, jej vrazil priamo do srdca. Omráčená bolesťou, nemo zatvorila oči, pred ktorými jej začal prebiehať celý život. Jej detstvo, jej mladosť, jej dospelosť. Videla všetko. Potom už len pocítila postrčenie. Muž ju sotil z balkóna.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?